v. Obs. [OE. beflowan f. BE- 1 + flówan to FLOW, q.v. for forms.] a. To flow by, about or around. b. To flow all over, overflow.

1

a. 1000.  Wife’s Lament, 49. Wine weriʓmod, wætre beflowen.

2

c. 1250.  Lay., 25738. An oþer hulle was þar heh, þe séé hine bifloȝede [1205 bifledde] swiþe neh.

3

1387.  Trevisa, Higden (1865), I. 133. After þat he [Nilus] haþ so biflowe and i-watred þe lond … þe water falleþ into þe chanel aȝe.

4