a. [f. L. asāmat-us, a. Gr. ἀσώματ-ος (f. ἀ priv. + σῶμα, -ματ- body) + -OUS.] Unembodied, incorporeal.

1

1731.  In Bailey.

2

1864.  R. Burton, Dahome, II. 136. A belief so abstract as Monotheism, asomatous and non-local.

3