a. [f. L. asāmat-us, a. Gr. ἀσώματ-ος (f. ἀ priv. + σῶμα, -ματ- body) + -OUS.] Unembodied, incorporeal.
1731. In Bailey.
1864. R. Burton, Dahome, II. 136. A belief so abstract as Monotheism, asomatous and non-local.